Prinášame vám druhú časť cesty Juraja Škvarku s partiou za zatmením slnka do USA.
Je 20. 8. 2017 deň pred zatmením. Dnes sa nechystáme na žiadny výlet, je potrebné sa poriadne pripraviť na zajtrajší deň „D“. Po raňajkách všetci usilovne skúšame techniku, a testujeme softwarové ovládače pre fotoaparáty. Pozorovací program je v podstate rovnaký – fotografovanie čiastočnej fázy zatmenia a hlavne fotografovanie slnečnej koróny – veď preto sme sem prišli. Nabíjame všetky batérie, notebooky a tablety. Každý si opakuje postup, ktorým bude fotiť. Ja som sa rozhodol čiastočnú fázu zatmenia fotografovať každých 5 minút. Úplné zatmenie fotíme rovnako – séria expozícií od 4 sekúnd do 1/4000 sekundy.
Vďaka expedičným tričkám sme si získali pozornosť okolia, najmä tým, že sme pricestovali z najväčšej vzdialenosti. Počas dňa zisťujeme, že svet je malý – pristavila sa pri nás staršia pani s otázkou odkiaľ sme, keďže zaregistrovala, že sa medzi sebou nerozprávame po anglicky. Po odpovedi že zo Slovenska, nám s úsmevom hovorí, že vie kde to je, lebo jej predkovia pochádzajú z Gemerskej Hôrky. Večer rozkladáme montáže. V batožine som niesol 7 kg „železa“ – paralaktickú montáž s elektronickým pohonom, ktorá sleduje Slnko pri jeho zdanlivom pohybe na oblohe. Po zotmení je potrebné montáž namieriť na Polárku aby pohyb za Slnkom bol čo najpresnejší. Po príprave vypijeme nejaké pivko a ideme unavení spať.
Ráno naše prvé pohľady smerujú na oblohu. Obloha je jasná, len nad obzorom pomaly miznú posledné ranné mráčiky. Po raňajkách badať, že život v tábore sa oproti predchádzajúcemu dňu zmenil. Všetci okolo pripravujú pozorovaciu techniku rôznej veľkosti a mieria ju na Slnko. Ani my nezaostávame, na montáže montujeme fotoaparáty, teleobjektívy a zapájame káble do počítačov. Fotoaparáty chránime spredu alobalom aby sa zbytočne neprehrievali, na objektívy zakladáme slnečné filtre aby sme neprišli o uzávierky a čipy. Postupne zaostrujeme a ešte naposledy si opakujeme postup pri fotografovaní. Jaro Ambróz nám bude hlásiť dôležité časy – začiatok a koniec úplného zatmenia aby sme nezabudli na začiatku úplného zatmenia zložiť a na konci založiť filtre.
A je to tu, začína sa fáza čiastočného zatmenia. Mesiac postupne zakrýva Slnko, teplota klesá a mení sa osvetlenie okolia. Cedník zakúpený vo Valmarte sa mení na dierkovú komoru a zobrazuje kosáčiky Slnka.
Na oblohe sú viditeľné posledné cca 3% slnečného povrchu. Až teraz sa začína rýchlo stmievať, asi za 2 minúty sa úplne zotmie a začína úplné zatmenie Slnka. Rýchlo skladáme filtre z objektívov a začíname fotiť korónu – máme na to len 2 minúty. Voľným okom sú na okraji Slnka viditeľné mohutné protuberancie – obrovské výrony slnečnej hmoty do priestoru nad povrch Slnka.
Uzávierky fotoaparátov cvakajú a popri sledovaní počítačov máme čas vychutnať si krásne nebeské divadlo. Zrazu sa ozve Jarov hlas, pripravte sa na koniec úplného zatmenia a odrátava sekundy do konca. Keď Slnko „vykukne“ spoza Mesiaca zakladáme na objektívy filtre a pokračujeme vo fotografovaní čiastočného zatmenia. Táborom sa ozýva potlesk tešia sa tí, ktorí takýto úkaz videli prvý krát, aj tí ktorí už majú nejaké zatmenia za sebou. Podľa našej tradície zapaľujeme cigary a prípitkom oslávime úspešné pozorovanie.
Po ukončení čiastočného zatmenia balíme techniku, zálohujeme dáta na externé disky a pripravujeme sa na cestu do Salt Lake City. Čaká nás približne 350 km po diaľnici, ale netušili sme, že nám to bude trvať nejakých 10 hodín. Pohľad na tri súvisle zaplnené diaľničné pruhy nám pripomínajú, že nie sme jediní ktorí sa boli pozrieť na zatmenie. Unavení padáme asi o tretej ráno do postelí.
V ďalších častiach si priblížime putovanie po amerických národných parkoch s tmavou oblohou a navštívime Baringerov meteorický kráter a Lowellovo observatórium, kde bolo objavené Pluto.